Prvý krát v škôlke

                                                                                       

Milí rodičia, rozhodli ste sa zapísať svoje dieťa do našej materskej školy a my sa budeme snažiť , aby Vaše dieťatko bolo u nás spokojné. Ponúkame Vám zopár dobrých rád, ktoré Vám pomôžu zorientovať sa v reakciách Vášho dieťaťa na nové prostredie.

 

Pre dieťa znamená obdobie nástupu do škôlky veľký krok v emocionálnom a sociálnom dozrievaní .

V prvom rade odlúčenie od matky, prispôsobenie sa novému režimu, pravidlám a nadväzovanie vzťahov.

Dieťa sa musí naučiť fungovať v skupine a deliť sa o veci. Ak nemá viacerých súrodencov, doma sa to nenaučí.

Veľký posun v škôlke nastane aj po emocionálnej stránke dieťaťa. Vo všeobecnosti platí, že mamy reagujú citlivejšie a preto    odporúčame, aby počas adaptácie nosili do škôlky deti oteckovia.

Rodičia musia byť sami presvedčení, že dieťa chcú dať do škôlky. Dieťa vždy cíti našu neistotu, nech robíme čokoľvek.

Mali by si byť teda v prvom rade istí svojím rozhodnutím a uvedomiť si, že toto obdobie je vždy ťažké.

Ak budú mať v tomto rodičia jasno, aj dieťa sa omnoho ľahšie zadaptuje. Rodičia musia škôlke a jej učiteľkám dôverovať.

Ak to tak necítia, nemali by dieťa do tej škôlky dávať. Nebude to fungovať. Ak sa však bude atmosféra v škôlke páčiť rodičom, bude sa páčiť s veľkou pravdepodobnosťou aj ich deťom. Dieťa je väčšinou v  škôlke celý deň spokojné a šťastné, ale keď ráno zaplače, rodičia sa začnú strachovať. Treba robiť krátke lúčenie, nevypytovať sa, či mu bolo smutno, nezneisťovať ho.

Často na toto odlúčenie nie je pripravená mamička alebo otecko. Ak sa ráno mama pri odovzdávaní dieťaťa v škôlke rozplače, je jasné, že sa rovnako bude správať aj dieťa. Bude si myslieť, že sa má tejto novej situácie tiež báť.

Ak je rodič dobre nastavený, dieťa je zrelé, adaptácia je otázkou niekoľkých dní. Aj ten veľký plač, čo rodičia zažívajú v šatni, vždy do pár minút ustane, keď zatvoria dvere. Možno to znie neuveriteľne, ale je to tak. To, ako sa nastavia rodičia, z toho potom ich dieťa dlhodobo profituje. Ak sa dieťa dokáže odlúčiť od mamy, prejavuje záujem o iné deti, je samostatnejšie, dokáže sa samé najesť, zvládne osobnú hygienu a spolupracuje pri prezliekaní, vtedy je už na škôlku pripravené .Dobré je, aby si zvykalo, že sú okrem neho aj ďalšie deti, že učiteľka dáva nejaké inštrukcie a ono ich má nasledovať.

S dieťaťom sa lúčime krátko. Deti musia vedieť, kam mama odišla./ do roboty, do obchodu/. Rodič však hlavne nesmie meškať. V prvé dni neexistuje, aby meškal, lebo to nabúra u dieťaťa pocit jeho istoty. Dieťaťu nikdy neklameme a nesľubujeme to, čo nevieme dodržať! Dieťa nemá hodinky, ale príchod rodiča má byť spojený s nejakou činnosťou.

Dieťaťu vysvetlíme, že keď sa vyspí a zje chlebík, prídeme preňho. Dieťa môže byť počas adaptácie najprv vo fáze  pozorovateľa, sleduje, čo sa okolo neho deje, nezapája sa veľmi. Potom sa začne aktívnejšie zapájať, skúša, testuje a následne si začne hľadať v kolektíve pozíciu. Zmeny v správaní nastanú aj doma. Dieťa bude unavenejšie, môže byť uzavretejšie, chorľavejšie. Potrebuje si spracovať zážitky, vyrovnať sa s novými skúsenosťami. Často býva doma aj mrzutejšie. Tým, že v škôlke sa začne prispôsobovať novým pravidlám a režimu, doma môže skúšať posúvať túto hranicu a   nechce sa mu už počúvať inštrukcie. Môže s rodičom viac bojovať, lebo potrebuje niekde „vypustiť paru“. Niekedy deti dostanú záchvat hnevu ešte v šatni, keď príde rodič. Nie je to však znakom toho, že by mu v škôlke bolo zle.

Je to len o pretlaku nových zážitkov.